Móhandás Karamčand Gándhí – syn domorodého úradníka a hlboko nábožensky založenej matky.
Narodil sa 2. októbra 1869 v západnej Indii, ako mladý sa oženil a to už vo veku 13 rokov. Neskôr sa stal otcom 4 detí. V roku 1888 odišiel loďou Londýna, kde vyštudoval právo a neskôr začal v Bombaji pracovať ako právnik. Verejnosti sa prvýkrát predstavil v roku 1893 a to keď sa odsťahoval do Južnej Afriky a zahájil tam kampaň za práva tamojšej indickej menšiny. V britskej kolónii Natal ho neskôr napadli a takmer ho zlynčoval rozvášnený dav belochov. Gándhí nesmel vstupovať do hotelov, na ktorých bol nápis ,,Iba pre Európanov“. Späť sa vrátil v roku 1896 a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Po istom čase dostal správu, v ktorej ho prosili o návrat do Južnej Afriky. Gándhí sa rozhodol vycestovať spolu so svojou rodinou. Ghándhího referencie o zaobchádzaní s Indmi v Afrike mali veľký ohlas a Ghándhí sa tak stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. V Afrike ho ľudia nečakali s otvoreným náručím, preto sa musel vylodiť tajne. Krátko na to bo však spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil takmer do bezvedomia. Útočisko našiel u priateľa Rustomdži Šethu, ale dom bol zakrátko obkľúčený Európanmi a spodinou. Vyhrážali sa, že ho podpália, pokiaľ Šetha Ghándhího nevydá. Tomu sa za pomoci polície podarilo dostať do bezpečia policajnej stanice.
Búrske vojny vypukli roku 1899. Indovia v Afrike pod vedením Ghándhího sa rozhodli, že ako členovia Britského impéria všetkými prostriedkami vo vojne s Búrmi Anglicku pomôžu. Väčšina výpomoci spočívala v ambulantných službách, ale ku koncu sa dobrovoľníci pridali aj k záložným plukom. Gándhí povedal: „Keby som bol postavený pred rozhodnutie medzi zbabelosťou a násilím, zvolil by som násilie.“ Dúfal, že pomoc Británii by mohla zlepšiť postavenie Indov v rámci Impéria.
Ghándhí sa po vojne usadil v Johannesburgu, kde pokračoval vo svojej právnickej praxi. V roku 1904 začal vydávať časopis Indian Opinion – Indická mienka. Indovia žili v akýchsi getách, o ktoré sa úrady vôbec finančne nestarali. Pre zlé hygienické podmienky vypukol čierny mor, ktorý zapríčinil veľké straty na životoch. Ghándhí založil roku 1904 v Phoenixe osadu určenú iba svojim prívržencom - v osade v Phoenixe sa tlačí Indická mienka dodnes.
Počas povstania Zuluov, ktorí začali vraždiť britských úradníkov a vojakov, sa Ghándhí opäť postavil na stranu Británie s rovnakou nádejou ako v Búrskych vojnách. Znova neúspešne. Gándhí sa stal veliteľom ambulantnej čaty (zdravotníci). V tých dňoch si uvedomil, že jeho zmyslom je slúžiť Bohu. Odrieka si pozemské pôžitky a skladá sľub doživotnej Brahmáčarji (prísna zdržanlivosť, pohlavná čistota a absolútne odriekanie). Začínajú sa u neho formovať myšlienky Satjagrahy – pasívneho odporu. Ghándhí odsudzuje doktrínu meča a krvi, hlásajúc že jediná sila je v beznásilí, ale iba v takom, ktoré odvrhlo možnosť násilia, nie v takom, ktoré násilie vykonávať nemôže.
Skutočne prvý pokus o satjagrahu prebehol v roku 1908 a bol namierený proti ponižujúcej registrácii Indov. Pre zlú organizáciu skončil neúspešne a Ghándhí bol po prvýkrát uväznený. Až 14. marca 1913, kedy sa zdvihla daň slobodných Indov na hlavu a kedy vláda úplne nečakane zrušila platnosť všetkých sobášov, ktoré neboli uzatvorené podľa kresťanského rituálu, vypukla „pravá satjagraha“. Prvým krokom bolo, že ženy usilovali o to, aby boli zatvorené so svojimi manželmi do väzenia. Ghándhí sa rozhodol podstúpiť rovnakú „obeť“. Satjagraha sa stala symbolom utrpenia, odriekania a obetí. Členov hnutia stále pribúdalo. V roku 1914 z Južnej Afriky natrvalo odišiel.
Vrátil sa do Indie, kde sa v roku 1919 postavil proti Britom, ktorí zatýkali bez súdu osoby obvinené z poburovania. Zahájil celoštátnu kampaň satjágraha (vytrvalosť v pravde) a postavil sa proti všetkým násilným činom. Chcel napríklad, aby nikto neoplácal policajtom, ktorí ich udreli obuškom a aby sa nechali bez odporu odviesť do väzenia. Tak v roku 1919 v indickom meste Amritsar začali britské jednotky strieľať do demonštrácie asi 10 000 civilistov. Takmer 400 ľudí zahynulo. Briti vyhlásili stanné právo a dali výtržníkov verejne zbyčovať. Od tej doby Gándhí venoval všetko svoje úsilie pre oslobodenie svojej krajiny od britskej nadvlády.
Mnoho ľudí na celom svete považovalo Gándhího za moderného svätca. Za svoj život strávil šesť a pol roka v indických a juhoafrických väzniciach. A tak sa jedného dňa rozhodol istý muž Godsé tohto svätca zavraždiť…
