Posledné hodiny a koniec
Ten deň vedel Mahátma Gándhí, že sa na obvyklé dopoludňajšie modlitebné zhromaždenie oneskorí. Modlitby sa konali na záhrade pred jeho domom v Novom Dillí. Sedel totiž skoro hodinu vo svojej izbe s ministrom Sardarem Patelem a diskutoval s ním o naliehavom politickom probléme. Gándhí mal 78 rokov, bolo 30. januára 1948 a on zjedol svoje posledné jedlo, ktoré sa skladalo z kozieho mlieka, zeleniny, pomarančov, citrónov, zázvoru a masla. Do izby vstúpila jeho neter a pomocníčka Abba Gándhíová a pripomenula mu, že mešká. A tak sa starý muž zdvihol a piatej hodine prehovoril k čakajúcim poslucháčom.
Mal dobrú náladu a to i napriek tomu, že mal divnú pretdtuchu.. Pred desiatimi dňami unikol Gándhí pokusu o atentát, keď blízko modlitebne vybuchol granát, ale nikomu sa nič nestalo. Gándhí bol veľmi zbožný hinduista a jeho zásadový postoj proti násiliu medzi indickými hinduistami a moslimami mu akurát tak zaobstaral nenávisť fanatikov oboch strán.
Ešte pred začiatkom modlitieb chcel, aby mu priniesli všetky dôležité listy. Chcel na všetky odpovedať, pretože tušil, že zajtrajška sa už nedožije. Tradičným hinduistickým gestom – dotykom dlaní – pozdravil zhromaždenie asi 500 čakajúcich ľudí. Tí sa rozostúpili, aby Gándhí mohol prejsť. Svätý muž došiel k drevenému pódiu, kde sedával.
V sekunde sa dopredu predal jeden muž v khaki bunde. Gándhí k sebe tisol dlane na znamenie mieru. Aj tento muž tisol dlane úplne rovnako. Začal sa klaňať, ako by chcel prejaviť najhlbšiu úctu. Náhle však pristúpil priamo ku Gándhímu, z vrecka bundy vybral malú automatickú pištoľ a trikrát vystrelil. V tichu zazneli výstrely a guľky neminuli cieľ. Prvá do žalúdka, druhá medzi rebrá a tretia priamo do hrude. Biely plášť sa zafarbil červenou krvou. Zástup začal zúfalo nariekať a kričať, časť z neho sa rozbehla za atentátnikom. Bol to novinár, ktorý mal 35 rokov a volal sa Náthurám Godsé. Ghánhí zomrel v pokoji vo svojej izbe na následky ťažkých poranení. Izba sa začala pomaly plniť Gánhího smútiacimi stúpencami a priateľmi...
Proces s Godsém bol zahájený v máji 1948, štyri mesiace po atentáte. Pri súdnom skúmaní vyšlo najavo, že Godsého, redaktora hindského týždenníka, ročúlil Gándhího súhlas s veľkou finančnou pomocou indickej vlády Pakistanu, kde prevládajú moslimovia Taktiež ho rozhorčilo, že Ghándhí na svoje modlitebné stretnutia, kde sa čítalo z koránu pozýval aj moslimov. Godsé však zdôrazňoval, že voči Ghánhímu necítil osobnú nenávisť, ale jeho zabitie prosto považoval za svoju svätú povinnosť. Predtým, než vystrelil sa mu hlboko uklonil a poprial mu veľa šťastia pri jeho ďalšej ceste. Po viac ako pol roku padol verdikt: Godsé bol odsúdený na trest smrti obesením.
Ghándiho pohreb bol veľkolepý. Milión ľudí prišlo vzdať česť tomuto malému veľkému mužovi. Vďaka nemu India dosiahla svoju slobodu a ukázala všetkým ľuďom hlbokú pravdu jeho slov. V Indie mu ľudia udelili titul „Otec národa“.
